[Image] [Image] [Takto vyzerá najvyšší.] [Image][Image] V teplý júlový podvečer roku 1953 v štáte Nové Mexiko neďaleko mesta Alamogordo dostal miestny opravár televízorov Mick Peck divný pocit. Pri šliapaní na svojom bicykli dostal brnenie do nôh a do spánkov. Ako vždy si cestu domov z práce skracoval cestou lesom. Na kraji lúky ostal stáť v údive. Pred ním stál naúžasnejší útvar aký v živote videl. Vyzeral ako kovovo žeravý býk asi tak tri a pol metra vysoký v boku s otvorom. Mickovi zvedavosť pomohla rozhýbať strachom stuhnuté svaly a pomaly vošiel otvorom dnu. [Prabhupáda] Prekvapila ho priestrannosť miestnosti, v ktorej sa ocitol. Pomaly mu dochádzalo, že sa ocitol v [Knihy] stroji, ktorý nie je ničomu, čo pozná ani len [Přednášky] podobný. Nenašiel žiadne páky, ani vypínače ani [Příběhy] nič, čo by jeho technickému rozumu niečo vravelo. [Mahámantra] "Áno, nie je tu ovládanie, o ktorom by si mohol zistiť ako to funguje," ozvalo sa mu spoza chrbta. [Kalendář] Mick sa rýchlo obzrel a keď zbadal toho, kto to [Vegetariánství] povedal, myslel si, že sa mu sníva. Stál tam krásny [Konference] muž vysoký asi tak dva a pol metra. Mal zlatistú [Guestbook] pokožku, čierne lesklé vlasy až k pásu a bol odený do žltooranžovej látky. Išla z neho krásna vôňa a [Kuchařka] atmosféra pokoja a mieru. Mick si uvedomil, že [Názory] všetko napätie a strach ho opustilo. "Kto ste?" [Links] spýtal sa. Strávili nejaký čas rozhovorom. Znenazdajky sa cudzinec Micka spýtal: "Chceš vidieť najvyššieho?" Mick okamžite prikývol, aj keď nerozumel, čo si má pod tým predstaviť. Cudzinec sa otočil s gestom pozývajúcim Micka do niečoho, čo doteraz považoval za stenu. Prešli tým (zrejme dvere) do vedľajšej miestnosti. Mick bol prekvapený, keď si uvedomil, že táto miestosť je väčšia ako celý objekt zvonku. "To je iba ilúzia, ktorú dovoľujú tvoje zmysly," bolo mu vysvetlené cudzincom, ktorý zjavne čítal jeho myšlienky. Rozostúpil sa lesklý tmavo purpurový záves a Mick stál pred niečím, čo ho úplne ohromilo. Na zrejme mramorovej podložke vo svetle viacerých plamienkov a medzi množstvom zlatých ornamentov a krásnych kvetov stáli tri sošky. Čierna, žltá a biela. Mali veľké oči a boli bez nôh iba s krátkymi rukami, v ktorých držali akési znaky. Na čelách mali ornament v tvare U. Mick si všimol, že jeho hostiteľ chvíľku ležal na bruchu na podlahe s rukami natiahnutými smerom k nim. "Takto vyzerá najvyšší," znelo vysvetlenie. Po nasledujúcom rozhovore Mick prisľúbil, že sa nikomu o ničom nezmieni, pokiaľ mu hostiteľ nedovolí a dostal pozvanie na rozhovor aj na nasledujúci deň. Ešte dlho po príchode domov rozmýšľal Mick nad tým, čo zažil a ako to, že vôbec nepociťoval strach. Druhý deň ráno sa napriek iba krátkemu nočnému spánku zobudil ešte pred budíkom sám a úplne svieži a plný energie. To sa mu nestalo už celé roky. Ešte štyri večery bol Mick hosťom tohoto cudzinca. Rozhovory s ním zmenili celý Mickov svet a myslenie. Cítil sa ako keby sa vynoril z nejakej želatínovej nevedomosti. Ďalší večer mu jeho hostiteľ miesto privítania povedal: "Pripravili sme malú hostinu na rozlúčku. Vidíme sa totiž posledný raz." Pri stole sedeli aj iní cudzinci vzhľadovo dosť podobní prvému. Miestnosťou jemne znela hudba, podobajúca sa starodávnej indickej. Stôl bol plný rôznych známych, aj neznámych ovocí, jedál a nápojov. Mick siahol na niečo, čo vyzeralo ako kúsok mäsa. "Nie," ozval sa cudzinec, "my mäso neprijímame". Toto je kôra z jedného stromu, ktorý tu vy nepoznáte. Je veľmi chutná." Mick ochutnal a uznanlivo pokýval hlavou. Opýtal sa : "A kedy prídete opäť?" Odpoveď ho prekvapila nepripraveného. "My, ani nik z naších svetov už neprídeme na vašu planétu. Kedysi sme sem chodili často, ale toto bola naša posledná návšteva. Tí, ktorí sem teraz chodia a budú aj naďalej, nie sú naši príbuzní." A skôr, ako sa Mick stihol spýtať svoje "prečo?", dostal naň odpoveď, ktorá vravela, niečo v tom zmysle, že ani on nechodí s rodinou v nedeľu na prechádzku na smetisko. Mick mal v ten večer ešte mnoho otázok. Celý jeho život dostal odrazu iný rozmer a jasný zmysel. Snažil sa to čo zažil vyrozprávať ľuďom a napísať do novín, ale považovali ho za chorého. Tak napísal knihu, ktorá ale nikdy nevyšla, lebo nenašiel pre ňu vydavateľa. "Je v tom príliš veľa náboženských náznakov a takáto literatúra o UFO nie je žiadaná." Dozvedel sa od priateľa novinára. Až keď mal Mick šesťdesiatjeden rokov dokázal sa telepaticky spojiť s jedným z redaktorov undergroundového časopisu "Sinha" zaoberajúceho sa vecami nevšednými. "Sinha" je šírený vo forme papierovej, aj mentálnej a zverejnil celý Mickov príbeh v plnom znení v roku 1992 a pred rokom vyšla táto reportáž pri príležitosti jeho odchodu z tohoto sveta. [Image] [Image] http://www.prabhupada.cz/prabhupada/html/nazory/n5.html